Predpokladajme, že tu budeme aplikovať externe silu
Môžeme teda písať,
Vzhľadom k tomu,
takže,
takže,
alebo
Objekt s hmotnosťou 16 kg leží stále na povrchu a horizontálnu pružinu stláča 7/8 m. Ak je konštanta pružiny 12 (kg) / s ^ 2, aká je minimálna hodnota koeficientu statického trenia na povrchu?
0,067 Sila vyvíjaná pružinou s konštantou pružiny k a po stlačení x je daná ako -kx. Keďže trenie je vždy v opačnom smere ako aplikovaná sila, máme teda muN = kx, kde N je normálna sila = mg, teda mu = (kx) / (mg) = (12 * 7/8) / (16 x 9,8) ~ 0,067
Objekt s hmotnosťou 4 kg leží stále na povrchu a stláča horizontálnu pružinu 7/8 m. Ak je konštanta pružiny 16 (kg) / s ^ 2, aká je minimálna hodnota koeficientu statického trenia na povrchu?
0,36 Pružina aplikuje silu -kx = -16xx7 / 8 N = -14 N Teraz sila trenia na objekte = mumg = mu4xx9.8 N, takže ak sa nepohybuje, musí byť čistá sila na tele nulová , teda: mu4xx9,8 = 14 => mu = 7 / 19,6 ~ 0,36
Ak sa objekt pohybuje na ploche 10 m / s s kinetickým koeficientom trenia u_k = 5 / g, koľko času bude trvať, kým sa objekt zastaví?
2 sekundy. Toto je zaujímavý príklad toho, ako čistá väčšina rovnice môže zrušiť správne počiatočné podmienky. Najprv určíme zrýchlenie spôsobené trením. Vieme, že trecia sila je úmerná normálnej sile pôsobiacej na objekt a vyzerá takto: F_f = mu_k mg A keďže F = ma: F_f = -mu_k mg = ma mu_k g = a, ale zapojenie danej hodnoty pre mu_k ... 5 / gg = a 5 = a tak teraz len zistíme, ako dlho bude trvať zastavenie pohybujúceho sa objektu: v - at = 0 10 - 5t = 0 5t = 10 t = 2 sekundy.