odpoveď:
Spotrebiteľský prebytok je rozdiel medzi cenou, spotrebiteľ chce zaplatiť za komoditu namiesto toho, aby bez nej i skutočnú cenu zaplatil.
vysvetlenie:
Prebytok spotrebiteľa
Prebytok spotrebiteľa = potenciálna cena - skutočná cena
Spotrebiteľský prebytok je rozdiel medzi cenou, spotrebiteľ chce zaplatiť za komoditu namiesto toho, aby bez nej i skutočnú cenu zaplatil.
Podľa grafu je suma, ktorú je spotrebiteľ ochotný zaplatiť, OAEM. Suma, ktorú spotrebiteľ skutočne zaplatí, je OPEM. Prebytok (OAEM - OPEM =) PAE je prebytok spotrebiteľa.
Nasledujúca veta je príkladom toho, ktorý štýl štýlovej vety: „V priebehu šiestich hodín sa počítačový vírus rozšíril po celom svete, infikoval poštové servery a webové servery a domácich používateľov a podnikové siete.“?
Veta je príkladom štýlového vetného vzoru nazývaného polysyndeton, kde sa spojka (napr. A) opakuje v rýchlom slede pre dramatický efekt. Opakovanému použitiu a v tejto vete by sa dalo predísť tak, že sa zmení zoznam dotknutých serverov a sietí. V tomto prípade chcel autor zvýšiť negatívny vplyv devastácie spôsobenej vírusom, takže čitateľ by mal väčší vplyv na jeho čítanie. Viac informácií nájdete tu: http://www.thefreedictionary.com/polysyndeton
Čo je grafickým príkladom dlhodobej výrobnej krivky?
V dlhodobom horizonte firma nemá fixné náklady, takže kapitál aj práca sa budú líšiť tak, aby sa výroba mohla zvýšiť. Krivka sa nazýva isoquant. Dlhodobá výrobná funkcia má dva variabilné faktory: prácu a kapitál. Spoločnosť bude hľadať všetky možné kombinácie oboch vstupov, aby dosiahla požadovanú výrobu. Isoquant je krivka, ktorá bude merať všetky tieto kombinácie a je zobrazená v grafe nižšie. V grafe môžu byť nekonečné izoktanty, pretože keďže oba vstupy sa môžu líšiť, spoločnosť m
Kto má prospech zo spotrebiteľského prebytku?
To prospeje monopolistovi a ministrovi financií. Prebytok spotrebiteľa je rozdiel medzi sumou, ktorú je spotrebiteľ ochotný zaplatiť a cenou, ktorú skutočne platí. Priamy prospech tak prináša spotrebiteľ. Ale je užitočná pre monopolistu pri rozlišovaní ceny. Môže účtovať cenu, ktorú je spotrebiteľ ochotný zaplatiť od každého spotrebiteľa. Toto je známe ako cenová diskriminácia prvého stupňa. Rovnako je užitočný aj pre ministra financií pri ukladaní dane na komoditu. Ak sa domnieva, že spotrebitelia nájdu v niektorý